Viera je vždy o ceste. Má začiatok, proces a nakoniec cieľ či naplnenie. A kiež by to bola vždy len hladká cesta. Častokrát však stúpame k vrcholom alebo kráčame aj dolinami. Ako však máme reagovať na to, keď sa nám zdá, že naša cesta akoby náhle končí či je prerušená nečakanými okolnosťami?