“Jonáš vošiel do mesta, prešiel deň chôdze a volal: Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené. Ninivčania uverili Bohu, vyhlásili pôst a obliekli sa do vrecoviny od najväčšieho až po najmenšieho. Táto vec sa dotkla ninivského kráľa. Ten vstal z trónu, zložil plášť, obliekol si vrecovinu a sadol si do prachu. V Ninive dal vyhlásiť: Na základe nariadenia kráľa a jeho hodnostárov nech ani ľudia, ani zvieratá, ani dobytok, ani ovce nič neokúsia, nech sa nepasú a nepijú vodu! Nech sa aj ľudia aj zvieratá oblečú do vrecoviny a nech hlasno volajú k Bohu. Nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré má na rukách. Ktovie? Boh môže zmeniť svoj zámer, aby sa zmiloval a môže sa odvrátiť od svojho pálčivého hnevu, aby sme nezahynuli. Boh videl ich konanie, že sa odvrátili od svojich zlých ciest. Potom Boh oľutoval zlo, o ktorom povedal, že ho vykoná nad nimi, a neurobil to.”  Jonáš 3:4-10 

Pán Ježiš použil tento staro zmluvný príbeh, aby napomenul zástupy ľudí, ktorí vyhľadávali znamenia. Poukázal im na Jonáša, ktorý bol znamením Ninivčanom. “Ešte štyridsať dní, a Ninive bude vyvrátené!” Keď stvoriteľ neba a zeme uvidel reálnu zmenu u Ninivčanov po Jonášovom kázaní, bolo mu ľúto dopustiť nešťastie, ktorým im prv pohrozil.

Je tak vzácne vidieť, že Boh sa o nás zaujíma a reaguje na našu poslušnosť, keď sa Mu podriaďujeme. Na druhej strane by v nás mala rásť bázeň (nie strach) pred živým Bohom, ktorý reaguje na našu neposlušnosť. Vidíme, že Ninivčania sa rozhodli pre poslušnosť a ODVRÁTILI sa od svojej zlej cesty. Dokonca Pán Ježiš používa ninivských mužov ako príklad skutočného pokánia (Lukáš 11:32a).

Jonáš nebol ukážkový prorok. Vyzerá to tak, akoby mu na Ninivčanoch ani nezáležalo. Potrebujeme si ale uvedomiť, že ľuďom priniesol slovo od Boha a to je vždy veľmi vzácne a vážne zároveň. Si vďačný/á za ľudí v Tvojom okolí, skrze ktorých k Tebe prehovára Boh, aj keď to je občas nepríjemné? Je pravdepodobné, že títo ľudia majú väčší záujem o Tvoje napredovanie ako mal Jonáš o Ninivčanov.

Ja osobne chcem byť súčasťou zdravej (to neznamená dokonalej) rodiny bratov a sestier v Kristu. Súčasťou zdravej rodiny by malo byť okrem iného aj zdravé napomenutie, ktorého podnetom je skutočný záujem priblížiť napomínaného človeka viac ku Kristovmu charakteru, teda ktorého podnetom je láska. Nezabúdajme ale, že napomínať v láske môže iba človek, ktorý miluje.