“Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme s ním boli na svätom vrchu, a tak sa prorocké slovo stalo pre nás pevnejším. Dobre robíte, keď naň upierate svoj zrak ako na sviecu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nezažiari deň a nevyjde vám v srdciach zornička.”  2. list Petrov 1:18-19

Niekedy naše povolanie alebo rozhodnutie k službe, založené na Božom slove, vidíme len ako sviecu, svetielko v tme, cítime túžbu, vidíme potrebu, ale nevieme ako začať. Naše srdce vidí toľko okolností, ktoré vytvárajú tmu okolo nás.

Nepozerajme na tie temné miesta, dobre urobíme ak uprieme svoj zrak na sviecu, ktorá svieti, na ten hlas, ktorý prichádza z neba a tak sa prorocké slovo stane pevnejším aj pre nás.  Pozorne na to svetlo hľaďme, povedie nás v tme. Možno síce ešte nevidíme cieľ, alebo riešenie našej situácie, ale svetlo nás k cieľu vedie až pokiaľ „zornička“ úplne nenaplní naše srdcia.