Marek 11:27-33

Zase sa vrátili do Jeruzalema. Keď prechádzal chrámom, prišli k nemu veľkňazi, zákonníci a starší a pýtali sa ho: „Akou mocou to robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?“ Ježiš im povedal: „Opýtam sa vás na jednu vec. Ak mi odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. Bol Jánov krst z neba alebo od ľudí? Odpovedzte mi!“ A oni medzi sebou uvažovali takto: „Ak povieme, že z neba, povie: ‚Prečo ste mu teda neuverili?‘ Ale ak povieme: ‚Od ľudí?‘“ To sa zasa báli zástupu, lebo všetci pokladali Jána skutočne za proroka. Preto Ježišovi odpovedali: „Nevieme.“ A Ježiš im povedal: „Ani ja vám teda nepoviem, akou mocou robím tieto veci.“

Marek 12:1-44

A začal hovoriť v podobenstvách: „Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal žľab pod lisom a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. No oni ho chytili, zbili a poslali späť naprázdno. Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho. Nato poslal ďalšieho, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili, iných zabili.

Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho, pretože si povedal: ‚Iste budú mať úctu k môjmu synovi.‘ No vinohradníci si povedali: ‚Toto je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ I chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným. Či ste nečítali v Písme: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach?“ Snažili sa ho zmocniť, lebo pochopili, že to podobenstvo povedal o nich. Báli sa však zástupu, preto ho nechali a odišli.

Poslali k nemu niekoľkých farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči. Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že hovoríš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, lebo sa nepozeráš na osobu človeka, ale učíš verne Božej ceste. Je dovolené dávať daň cisárovi, či nie? Máme dávať, alebo nemáme dávať?“ On však spoznal ich pokrytectvo a povedal im: „Prečo ma pokúšate? Prineste mi denár, aby som ho videl!“ Keď mu ho priniesli, spýtal sa ich: „Čí je to obraz a nápis?“ Odpovedali: „Cisárov!“ A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, odovzdajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“ Boli úplne ohromení.

Prišli k nemu saduceji, ktorí hovoria, že vzkriesenie nejestvuje, a spýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal: Ak niekomu zomrie brat a zanechá po sebe manželku bez dieťaťa, nech si ju vezme za manželku jeho brat a splodí svojmu bratovi potomstvo. Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, zomrel a nezanechal potomstvo. Vzal si ju druhý, zomrel a ani on nezanechal potomstvo. Rovnako tretí. A nikto z tých siedmich nezanechal potomstvo. Ako posledná zo všetkých zomrela aj žena. Komu z nich bude patriť žena pri vzkriesení, keď vstanú? Veď siedmi ju mali za ženu!“

Ježiš im odpovedal: „Neblúdite preto, že nepoznáte Písma ani Božiu moc? Veď keď ľudia vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť, ani vydávať, ale budú ako anjeli v nebi. A pokiaľ ide o mŕtvych, že budú vzkriesení, nečítali ste v Mojžišovej knihe o horiacom kre, ako povedal Boh Mojžišovi: Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba? Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých! Veľmi blúdite!“

Jeden zo zákonníkov, ktorý počul, ako sa dohadujú, podišiel bližšie, lebo videl, že Ježiš im odpovedal správne. Spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je zo všetkých najdôležitejšie?“ Ježiš odpovedal: „Najdôležitejšie je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán! Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou dušou, celou mysľou a celou silou. Druhé je toto: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Iného väčšieho prikázania ako sú tieto, niet.“ Zákonník mu povedal: „Správne, učiteľ, povedal si pravdu! Jediný je a okrem neho iného niet. A Milovať ho celým srdcom, celým rozumom i celou silou a milovať blížneho ako seba samého je viac ako všetky spaľované a ostatné obety.“ Keď Ježiš videl, že múdro odpovedal, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ Potom sa ho už nik neodvážil vypytovať.

Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Kristus je Dávidov syn? Veď sám Dávid povedal vo Svätom Duchu: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy! Sám Dávid ho nazýva Pánom, ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho rád počúval.

Keď Ježiš učil, hovoril im: „Majte sa na pozore pred zákonníkmi, čo radi chodia v dlhých rúchach, vyžadujú pozdravy na námestiach, popredné stolce v synagógach a čestné miesta na hostinách, čo vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlia. Týchto postihne prísnejší súd.“

 

Ježiš si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozoroval, ako do nej ľudia hádžu peniaze. Mnohí bohatí dávali veľa. Tu prišla jedna chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, dovedna kvadrans. Zavolal si učeníkov a povedal im: „Amen, hovorím vám, že táto chudobná vdova dala viac ako všetci ostatní, ktorí hádzali do pokladnice. Všetci tam dali zo svojho nadbytku, ona však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.“

Marek 13:1-37

Keď vychádzal z chrámu, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pozri, učiteľ, aké kamene a aké stavby!“ Ježiš odpovedal: „Vidíš tieto mohutné stavby? Nezostane tu kameň na kameni, všetko bude zničené.“

Keď potom sedel na Olivovom vrchu oproti chrámu a boli sami, pýtali sa Peter, Jakub, Ján a Ondrej: „Povedz nám, kedy sa to stane a aké bude znamenie toho, že sa to všetko začína plniť?“ Nato im Ježiš začal hovoriť: „Dajte si pozor, aby vás nikto nezviedol. Mnohí prídu v mojom mene a budú vám hovoriť: ‚Ja som!‘ A mnohých zvedú. Keď budete počuť správy o vojnách a chýry o bojoch, neľakajte sa! To sa musí stať, ale to ešte nie je koniec.

Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia a nastane hlad. To bude začiatok útrap. Vy si však dajte pozor. Budú vás vydávať súdom a synagógam, budú vás biť a pre mňa budete stáť pred vládcami a kráľmi, aby ste im vydali svedectvo. Ale najskôr sa musí hlásať evanjelium všetkým národom. Keď vás budú viesť, aby vás vydali, nerobte si vopred starosti, čo budete hovoriť. Ale hovorte to, čo vám v tej chvíli bude dané. Lebo nebudete hovoriť vy, ale Duch Svätý. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; deti povstanú proti rodičom a usmrtia ich. Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vytrvá až do konca, bude spasený.

Keď uvidíte ohavnosť spustošenia stáť na mieste, kde nemá byť — kto číta, nech rozumie —, vtedy tí, čo budú v Judsku, nech utekajú do hôr. Kto bude na streche, nech neschádza vziať si niečo z domu. A kto bude na poli, nech sa nevracia späť vziať si plášť. Beda tehotným a tým, ktoré budú v tých dňoch dojčiť! Modlite sa, aby sa to nestalo v zime! V tých dňoch totiž bude také súženie, aké od počiatku, keď Boh stvoril svet, až doteraz nebolo a ani viac nebude. A keby Pán tie dni neskrátil, nikto by sa nezachránil. Ale kvôli vyvoleným, ktorých si vybral, skrátil tie dni. Ak vám vtedy niekto povie: ‚Hľa, tu je Kristus!‘ alebo: ‚Hľa, tam je!‘ — neverte! Povstanú totiž falošní mesiáši a falošní proroci, ktorí budú robiť znamenia a divy, aby, ak je to možné, zviedli vyvolených. Vy si však dajte pozor. Povedal som vám to všetko vopred.

V tých dňoch, po tom súžení, zatmie sa slnko a mesiac nevydá svoj svit. Z neba budú padať hviezdy a mocnosti, ktoré sú v nebesiach, sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. Vtedy pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch svetových strán, od kraja zeme až po kraj neba.

Od figovníka si vezmite poučenie! Keď jeho ratolesť omladne a vyháňa listy, viete, že leto je blízko. Tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Amen, hovorím vám, že toto pokolenie sa nepominie, kým sa toto všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú. O tom dni alebo hodine však nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.

Dajte si pozor, bdejte! Veď neviete, kedy príde ten čas. Je to ako s človekom, ktorý odcestoval z domu a svojim služobníkom určil, čo majú robiť. Každému dal prácu a vrátnikovi prikázal, aby bdel. Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, alebo o polnoci, alebo keď zaspieva kohút, alebo ráno. Nech vás nenájde spať, keď príde nečakane! Čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“

Marek 14:1-9

Boli dva dni pred Veľkou nocou a sviatkom nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by sa úskokom zmocnili Ježiša a zabili ho. Hovorili totiž: „Len nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“

Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja z pravého nardu. Rozbila alabaster a olej mu vyliala na hlavu. Niektorí namrzene šomrali: „Načo také plytvanie olejom? Veď tento voňavý olej sa mohol predať za viac ako tristo denárov a peniaze sa mohli dať chudobným.“ A osopovali sa na ňu. Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Veď mi urobila dobrý skutok. Chudobných predsa máte vždy medzi sebou. Keď im chcete robiť dobre, môžete to vždy urobiť. Ale mňa vždy nemáte. Urobila, čo mohla. Už vopred pomazala moje telo na pohreb. Amen, hovorím vám: Kdekoľvek po celom svete sa bude hlásať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“