Počas tohto adventu sme sa pozerali na obrazy Boha zjavené v Ježišovi. Hovorili sme o Ježišovi ako dieťati, pastierovi a služobníkovi. Všetko sú to šokujúce obrazy, takto by sme si Boha nepredstavovali. Na Vianoce sme prišli ku kľúčovému slovu, obrazu Ježiša a je ním „Kyrios“, teda Pán. Obraz toho, že Ježiš je dobrý Pán. Jeho panstvo je dobré, večné a nekonečné. A odvtedy znie svetom otázka: Je aj Tvojím Pánom?
Sloboda je bytostná túžba, po ktorej všetci túžime. Čo však skutočne znamená? Je to isto život, ktorý ctí Boha. Život, ktorý je na Boží, obraz, nie pod Boží obraz. Keď Mojžiš žiadal v mene Božom faraóna, aby prepustil jeho ľud, argumentoval tým, že Boh si praje, aby ho jeho ľud uctieval. Ježiš cituje proroka Izaiáša a hovorí o tom, že bol povolaný k tomu, aby priniesol slobodu. V tejto kázni sme počuli o Ježišovom pozvaní k slobode, ktorú nám On priniesol. Tiež o tom, ako dnes môžeme žiť slobodný život.
Každý deň robíme približne 35.000 rozhodnutí. Niektoré z nich robíme veľmi uvedomelo, niektoré však urobíme tak, že ani nevieme ako. Nikto z nás nechce urobiť zlé rozhodnutie. Nikto z nás nechce dnes urobiť rozhodnutie, ktoré nás privedie ku krachu vzťahu, manželstva, zničenej rodiny, či finančného bankrotu. Ak máme jasné hodnoty, rozhodnutia sú oveľa ľahšie. Táto úvodná kázeň nám predstavila troch biblických hrdinov, ktorí sa pred-rozhodli vopred a potom, keď rýchlo prišli okolnosti života, tak jednoducho vedeli aké je ich rozhodnutie. A tiež nás pozve k trom Ježišovým radám, ako sa vopred rozhodnúť dobre.
Aj ľudia, ktorí neveria vo večný život, či život po živote, často hovoria o nebi. Počujeme o golfovom, či hereckom nebi, alebo nebíčku pre psíkov. Niekedy hovoríme vtipy o svätom Petrovi, ktorý stojí pri nebeskej bráne. V tom všetkom nám uniká vážnosť tejto témy. Biblia však spomína nebo, alebo nebesá takmer 700 krát. Pán Ježiš hovorí kľúčové zasľúbenie, že nám ide pripraviť miesto u svojho Otca. Aké to je miesto, kde je, kedy tam prídeme? To sú otázky, ktoré si často kladieme. V tejto kázni sme sa pozreli na Jánove videnie o nebi, a tom, aké je. A Ján nám prezrádza ozaj nielen zaujímavé, ale pre našu vieru dôležité fakty o nebi.
Je málo zasľúbení, ktoré tak jednoznačne hovoria, že sú pre všetkých a sú sľúbené s uistením, že ten, kto si ich prosí, dostane ich. Jedno takéto popisuje Jakub vo svojej epištole. Píše kresťanom, ktorí prechádzajú skúškami a hovorí, že ak budeme potrebovať múdrosť do týchto období, Boh ju pre nás má. Neskôr sa k tomu ešte raz vracia a opisuje túto múdrosť. Je praktická, vidieť ju a môže úplne zmeniť náš život, aj život iných. Máme o ňu „len“ bez akejkoľvek pochybnosti požiadať.
Na konci druhého listu Timotejovi Pavol odovzdáva posledné životné múdrosti. Vie, že jeho život sa už končí. Prekvapivo nehovorí o tom, ako kázať, alebo ako rozvinúť službu nadprirodzených zázrakov, ani o stratégii rozvoja cirkvi. Hovorí o ľuďoch. Ľudia, sú tým je jediným, čo ostane do večnosti. Budovy, programy, stratégie nie. To všetko je dobré, ale len ako nástroj na Boží dotyk pre ľudí. Pavol je však úprimný. Vie, že v službe ľuďom to nie je ľahké a ukazuje nám pár jeho osobných príkladov. Hovorí o ľuďoch, ktorí ho opustili, zradili, o tých, s ktorými sa rozišiel a opäť ich chce vidieť, aj o tých, ktorí stoja pri ňom. Je to skúsenosť Božieho muža, o ktorej by mal vedieť každý, kto slúži ľuďom.
Skôr ako sme poznali syndróm vyhorenia, pred viac ako tritisíc rokmi, horel na púšti ker, ktorý neprestal horieť. Mojžiš, ktorý vtedy asi zažíval niečo ako osobné vyhorenie, sa rozhodol prísť k nemu a zistiť ako je možné, že ten krík horí a predsa nevyhorí. Jeho život, ale aj život celého Božieho ľudu sa odvtedy zmenil. O približne 1400 rokov neskôr bol Pavol v rímskom väzení a čakal na finálny rozsudok. V druhom líste Timotejovi píše svojmu blízkemu mladému priateľovi Timotejovi a vyzýva ho, aby roznecoval oheň Božieho obdarovania. A opäť raz to má potenciál zmeniť život mnohých. Ako sa dá roznecovať takýto oheň v našom bežnom živote, o tom je prvá kázeň našej série: Ako nevyhorieť, ktorá je štúdium tohto druhého Pavlovho listu.
Záleží vôbec v dnešnej postmodernej relativistickej dobe na hriechu? Čo vlastne je hriech a čo spôsobuje. Hriech nie je slovo, ktoré patrí len do cirkvi. Pôvodné výrazy, ktoré prekladáme ako hriech, boli bežné spoločenské výrazy. To, čo znamenali, nám odkrýva podstatu hriechu a môžeme o tom počuť v tejto kázni. Mohli by sme to povedať aj takto: ak by bol život telom, tak hriech je smrteľný jed, ktorý s úsmevom prehĺtaš. Ak by bol život počítačom, tak hriech je fatálny vírus, ktorý sa rozšíri a zničí jeho software a potom aj hardware. Hriech je to, čo náš život okráda a ničí. Problémom je, že hoci vieme, že hriech nám ubližujte a oddeľuje nás od Boha, aj tak radi predstierame, že nás sa netýka.
Jedným zo symbolov Veľkej noci je odvalený kameň na hrobe. Kameň neudržal Krista v hrobe. Od zmŕtvychvstania Ježiša sú takéto kamene odvalované. Túto Veľkú noc sa pozrieme na príbeh dvoch učeníkov, ktorí to zažili na vlastnej koži. Prvým bol Peter. Peter je sklamaný zo seba, z toho ako zaprel Krista, a asi je stále zmätený zo všetkého, čo sa udialo. Uprostred tejto frustrácie, ktorá nám možno pripomína často aj náš príbeh, sa vyberie chytať ryby. A zrazu sa ako by príbehy opakujú. Tak ako pred časom nechytili nič, ani teraz. Tak ako pred časom, Ježiš im dal inštrukciu, kde spustiť siete, hoci to nedávalo zmysel. Tak ako vtedy, aj teraz chytia množstvo rýb. To však nie je tá najväčšia vec tohto príbehu. Nasleduje Ježišove pozvanie k raňajkám, ktoré zmenilo Petra. Druhým je Tomáš, ale veď si to vypočujte.
Sreznevského 2
831 03 Bratislava
Slovakia
office@citychurch.sk
+421 905 486 792
Sreznevského 2
831 03 Bratislava
Slovakia
office@citychurch.sk
+421 905 486 792
© 2022 CityChurch.sk
