V tejto kázni stretneme veľkého proroka Eliáša v údolí medzi dvomi veľkými vrchmi. Prežil obrovské víťazstvo, ale hneď potom zostúpil do hlbokého údolia. Po veľkých životných víťazstvách často prichádzajú obdobia únavy, sklamania a duchovného údolia, no Boh nechce, aby sme v nich zostali. Na príbehu proroka Eliáša môžeme vidieť tri nebezpečenstvá údolia: izoláciu od druhých, život v režime obyčajného prežívania a podliehanie katastrofickým predstavám o budúcnosti. Boh však Eliáša najprv posilňuje odpočinkom, jedlom a svojou blízkosťou, potom k nemu prehovára tichým hlasom a pripomína mu, že jeho poslanie ešte neskončilo. Aj v našich krízach je Boh prítomný a vedie nás ďalej, pretože za každou „jaskyňou“ existuje nová budúcnosť a nové povolanie. Príklady Jána Husa, Jána Ámosa Komenského a grófa Zinzendorfa ukazujú, že Boží ľudia prechádzali ťažkými údoliami, no vytrvali vo viere a zanechali trvalý duchovný odkaz. Nezostaňme pod svojím „stromom“ rezignácie. Stále sú dôležité veci, ktoré Boh chce cez Teba robiť.