Často si hovoríme: „Budem šťastný, keď skončím školu… keď nájdem tú pravú… keď budem zarábať viac.“ Svoju radosť vkladáme do obálky s nápisom „Otvoriť, až keď bude všetko v poriadku.“ Lenže vždy sa nájde niečo ďalšie, čo ešte v poriadku nie je.

Apoštol Pavol píše z väzenia: „Radujte sa v Pánovi vždy!“ Je to radosť na povel, alebo vie o radosti niečo, čo nám uniká? V kázni z Filipanom 4,4–7 hľadáme radosť, ktorá nestojí na okolnostiach, ale na Kristovi. Je to radosť, ktorá nepopiera smútok, je vidieť na tom, ako sa správame k druhým, a ktorej Boží pokoj stráži naše srdcia aj vtedy, keď sa problémy ešte nevyriešili.