Rada sa s Vami podelím o naše nové dojmy z posledného klubu Hľadači pokladov.

Je nedeľa poobedie a my chystame sľúbený koláčik pre našich veľkých Hľadačov, s ktorými plánujeme pripraviť klub. Sisa sa už nevie dočkať a prichádza o hodinku skôr s ochotným srdiečkom pomôcť a s čučoriedkami do koláča. Počas chvál a modlitieb vnímame, že máme poslanie i zodpovednosť byť duchovnými rodičmi deťom z klubu. Pýtame si od Pána inšpiráciu a zjavenie k jasnému a jednoduchému odovzdaniu Jeho pravdy, ktorá vyslobodzuje.

Je piatok a naša radosť a nadšenie z klubu raSTIE. 🙂 Ako vchádzame do vestibulu ovešaní všetkými pomôckami a našou malou Zuzi, zbadám dievčatko Melissku, ktorá nás už hodinu čaká pred telocvičňou, keďže jej vyučovanie skončilo skôr. Dojíma ma, že uprednostnila klub pred možnosťou ísť už domov. Je s nami na príprave, pomáha nám, vidí “do zákulisia”. Myslím, že sa cíti byť poctená byť jednou z nás. Pred dverami už počujeme zbiehať sa deti. Ako vchádzajú, každé jedno vítame, objímame, tešíme sa, že prišli. Sú vzácne. V skupinkách asi po päť až osem detí a jedným vedúcim, začínajú prvé rozhovory. Chceme, aby deti vedeli, že je pre nás dôležité poznať ich viac, vedieť ako sa majú.

Po úvodných aktivitách prichádza priestor pre chvály a svedectvá. Držím mikrofón a užívam si každé jedno slovo, ktoré hovoria deti na Božiu slávu. Vidím, že niektoré si nesadajú, ale idú znovu do rady povedať ďalšie svedectvo. Som dojatá Božou dobrotou k týmto deťom. V príbehu o Bartimeusovi učíme deti jednoduchú pravdu: “Nikdy nestrať vieru v Ježiša.” Na výzvu prijať Pána Ježiša prichádzajú dve dievčatká, jedna z nich je Melisska. Veľmi sa teším, no zrazu vidím, že si to rozmyslela.

Pýtam si od Pána múdrosť. Druhé dievčatko Natálka sa veľa pýta a s plným porozumením odovzdáva svoje srdiečko Pánovi Ježišovi. Počas záverečnej časti, kedy si deti obkreslujú svoju ruku na tvrdý papier a vpisujú do nej poklady, ktoré počas roku na klube objavili, mám priestor sa s Melisskou rozprávať. Povzbudzujem ju, že Ježiš ju miluje, rozumie jej a klope aj ďalej na dvere jej srdiečka, ktoré Mu môže otvoriť. Počúva. Vidím, že sa k nám pridáva mamička jedného chlapca. Páči sa jej byť s nami, je dojatá chválami, ktoré Braňo Letko hrá počas toho ako deti vyrábajú. Hovorí, že na budúci rok bude chodiť aj ona. Dobrý nápad!

Lúčime sa s deťmi, balíme veci, chválime Boha za milosť a otvorené dvere na škole. Pri bráne školy nás vyprevádza pani učiteľka Ivetka a vraví, že vždy, keď vošla dnes na klub zavolať nejaké dieťa, cítila Boží pokoj. Veľmi si priala aj ona ostať a počúvať. Chvála Pánovi. Odchádzame domov šťastní, aj unavení, no plní Božej dobroty a milosti.

Modlíme sa za budúci rok, máme na srdci otvoriť klub aj pre druhý stupeň, modlíme sa za ľudí, ktorí by mali túžbu ho viesť.

s láskou
Oľga Chovancová.
[spacer height=”30px”]