Pôst 21 | deň 14

Blog

ČAS ČÍTANIA: 2 MIN

Príbehy Nehemiáša, Chakaljovho syna. V mesiaci kislev dvadsiateho roku som bol v pevnosti v Šúšane. Vtedy prišiel Chanáni, jeden z mojich bratov, s niekoľkými mužmi z Judska. Spytoval som sa ich na zvyšok Židov, ktorí sa už vrátili zo zajatia, a na Jeruzalem. Odpovedali mi: Zvyšok tých, čo sa vrátili zo zajatia, je v tamojšej provincii vo veľkej núdzi a potupe. Hradby Jeruzalema sú zbúrané a jeho brány pohltil oheň. Keď som počul tie slová, sadol som si, plakal som a smútil niekoľko dní. Postil som sa a modlil pred Bohom nebies.
Nehemiáš 1:1-4

Vždy, keď znova čítam príbeh o Nehemiášovi, zostávam v úžase nad Nehemiášovim postojom. Keď počul o stave, v akom sa nachádzajú Izraelci v Jeruzaleme a o stave mesta samotného, evidentne ho to bodlo v srdci. Jeho reakcia bola niekoľkodenný plač a smútok korunovaný modlitbou a pôstom. Inými slovami, Nehemiášovi nebolo jedno čo sa deje s jeho ľudom a s Jeruzalemom.

Tak často sa ocitáme v situáciách, kedy sa ku nám dostane správa o niekom z nášho cirkevného spoločenstva, rodiny či o niekom z práce, kto má zdravotné či iné problémy. Otázka je, či to nami pohne, alebo len krátko súcitíme a potom sme znova zahĺbení do našich problémov?

Svätá nespokojnosť so „status quo“, súčasným stavom okolností v životoch iných či stavom, v akom sa nachádza tvoje mesto. Našou zodpovednosťou je vstupovať do situácií najprv modlitbou a pôstom, následne však byť ochotní urobiť niečo pre zmenu tohto stavu. Modlitba, ktorú Ježiš učil modliť sa svojich učeníkov, obsahuje jednu vetu, ktorá hovorí o Božej túžbe po zmene. Znie takto:

„… buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak aj na Zemi.“

Ty a ja máme Bohom daný a Kristovou obeťou vykúpený mandát na to, aby sme prinášali zmenu do každej oblasti spoločnosti, do každej situácie či okolnosti. Neuspokojme sa len tak so súčasným status quo, ale buďme nástrojmi v Božích rukách pre zmenu.

Scroll to Top