Tam vošiel do jaskyne, kde prenocoval. Tu ho oslovil Hospodin: Čo tu robíš, Eliáš? Odvetil: Príliš som horlil za Hospodina, Boha zástupov, lebo Izraeliti opustili tvoju zmluvu, zrúcali tvoje oltáre a tvojich prorokov pozabíjali, takže som zostal iba sám. Snažia sa však i mňa pripraviť o život …
Tento príbeh hovorí o Eliášovi. Pre pochopenie celého príbehu je dobré porozumieť celému kontextu. Boh sa však Eliáša v istom momente pýta otázku: “Čo tu robíš?”. Po nie príliš jasnej odpovedi bol vyzvaný postaviť sa na vrch, pretože tade prechádzal Hospodin. Prišiel víchor, prišlo zemetrasenie, prišiel oheň. Boh však v nich nebol. Potom sa ozval tichý a príjemný šelest, a opätovne sa Boh spýtal otázku: “Čo tu robíš?”. Eliáš dal však aj po tomto zážitku Bohu rovnakú odpoveď.
Každý z nás hľadá Boha niekde. Prichádzame pred neho s našimi vecami, ktoré nesieme. Obklopujeme sa rôznymi zážitkami, aktivitami, ľuďmi, každodennými činnosťami. Toto obdobie pôstu však môžeme využiť opačne. Dať bokom každodenné „zemetrasenia“ a impulzy, ktoré nás plnia a nechať priestor Bohu.
Boh nás skrze tento príbeh volá k niekoľkým otázkam:
- Ako môžeme vytvoriť priestor tichu, v ktorom Boh k nám hovorí?
- Som niekým, kto rád Bohu rozpráva o svojom živote, alebo chcem aj počúvať?
- Som ochotný zmeniť svoje zmýšľanie a činy, ak Boh hovorí inak?
Napíš si dnes odpovede na tieto otázky, nech je toto obdobie časom, kedy Boh reálne mení naše myšlienky, náš život. Nech nezostaneme po zážitku s Bohom rovnakí – takisto ako Eliášova odpoveď na zopakovanú Božiu otázku bola opäť rovnaká.