Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou.
Židom 12:1

Som človek, ktorý si rád necháva staré veci. Pri každom menšom upratovaní triedim veci štýlom: “Veď to sa mi ešte zíde, toto treba len opraviť, to ešte určite využijem”. Vecí neubúda, iba pribúdajú tie, ktoré sa určite ešte zídu. No toto má za následok to, že časom sú krabice plné, šuflíky tiež, skrine tiež a všetko nové, čo príde mi zaberá zvyšok už aj tak mála voľného miesta. Preto sa raz za čas musím objektívne pozrieť na to, čo mi už netreba. Na veci, ktoré už nepoužijem, a odhodiť ich, aby som mal možnosť dať priestor tým novým, ktoré potrebujem.

Rovnako Biblia nás povzbudzuje ODHODIŤ príťaž a hriech. Nie si ich nechávať, odkladať, nie postupne triediť, nie opravovať, ale postaviť sa k veciam radikálne – odhodiť. Hriech v nás nič dobré spôsobiť nemôže. Toho sa každý z nás potrebujeme zbaviť čo najrýchlejšie. Čo je ale tá príťaž v našich životoch? Čo je to, čo Ti bráni ísť ďalej? Čo je to, čo zaberá miesto a ťaží Ťa?

Môže to byť naša malomyseľnosť, naše predošlé skúsenosti, naše okolnosti, naše zranenia, naše … (doplň sám). Nechaj Ducha Svätého, aby Ti dnes zjavil a pomohol identifikovať hriech a príťaž v Tvojom živote. A potom ich jednoducho odhoď. Sprav rozhodnutie. Nie na dnes, ale na celý život. A potom znova. A potom znova. Tak, aby si upieral svoj zrak na Ježiša, nechal ho riadiť kompas Tvojich rozhodnutí, napĺňal sa jeho vernosťou a zasľúbeniami a tým dal priestor novému.

Veď prečo by som mal celý život kráčať s ťažkými a plnými taškami nepotrebných vecí, ktoré si so sebou nesiem všade, keď nemusím? Keď ich v skutočnosti už nepotrebujem?