Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.
Ján 8:32

Sme na konci prvého pôstneho týždňa a tak sa mi naskytá možnosť pozrieť sa aj trocha späť. Možno len úprimne zhodnotiť svoj posun vpred a to, ako sa mi darí v tom najdôležitejšom – za každú cenu oživiť môj vzťah so živým Bohom, milujúcim a dobrým Bohom Otcom. Ako sa darí tebe? Podarilo sa ti identifikovať aj veci, ktoré sú hriechom alebo ťa zbytočne ťažia?

Nový rok som začal s nasledovnou myšlienkou:

“Už si viac nebudem klamať! Aj za cenu toho, že pravda o mne ma bude mrzieť a budem sa cítiť zle.”

Nie som tvorcom tejto myšlienky, ale keď som ju počul tak sa do mňa hlboko zakorenila. Pointa je nasledovná: častokrát poznáme stav svojho života a dokonca presne vieme, že čo treba zmeniť (zahodiť, prestať robiť, začať robiť). Máme však tendenciu klamať si (či vyhovárať sa), že to vôbec nie je až také zlé, že aj tak to robia aj ostatní, veď zajtra začnem (prestanem), veď ja na tom nie som závislý/á, veď prestať (začať) môžem kedykoľvek. A tak sa nakoniec presvedčíme. A nezmeníme. Nie sme totiž ochotní čeliť pravde o sebe samom, pretože pravda tak často bolí.

Pravda však možno na počiatku bolí, ale vedie k vyslobodeniu. Ak si si doteraz klamal/a, je čas čeliť pravde. Buď odvážny/a a za každú cenu zhoď to čo treba. Nie je čas strácať čas.