Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu pre cenu nebeského Božieho povolania v Kristovi Ježišovi.
Filipským 3:13-14

Každý z nás má spoločný východiskový bod. Bod, v ktorom sme sa rozhodli nasledovať Ježiša ako svojho Spasiteľa. Máme spoločný cieľ, avšak nie spoločnú cestu na štartovú čiaru.

Jedinečnosť našich príbehov a ciest na túto „štartovú čiaru“ je našou najväčšou zbraňou, ale aj slabinou, ktorú sa snaží diabol využiť v našom behu do nebeského cieľa. Práve preto nás Pavol nabáda k tomu, aby sme už nežili (zabúdali) našu minulosť (to čo je za mnou), ale upriamili sa na to čo je pred nami – pretože, pokiaľ bude náš zrak upriamený na Ježiša a budeme vedieť prečo a kam bežíme, tak aj naša motivácia bude väčšia a naša vytrvalosť bude rásť každým dňom viac a viac.

Tak ako atlét trénuje svoju vytrvalosť pravidelným cvičením, tak aj my musíme trénovať takéto „sväté“ zvyky – myslím, že nemusím menovať o aké ide. Využime spoločne aj tento pôst a nastavme sa v perspektíve našej večnosti na cieľ nášho behu a vytrvajme v ňom po celý čas. Avšak nie len počas pôstu, ale každý jeden deň! Aby sme dobehli tento beh večnosti a získali nebeskú cenu.