Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou.
Židom 12:1

Vo svojej mysli sa dívam na nádherný vrch predo mnou. Sedím si pri dobrej kávičke a neviem sa nasýtiť tým výhľadom. To nestačí. Rozhodnem sa nasledovať značky a vyliezť na ten vrch. Znamená to dávku sebazaprenia, času a kopec energie. Ale ten výhľad zvrchu stojí zato!

V týchto veršoch nás Božie Slovo nepozýva k tomu, aby sme zostali sedieť v “teple” svojej viery, vo svojich “slastiach”, v komforte a pohodlnosti. Hovorí o tom, že aj tí, ktorí nás predišli, aj napriek prekážkam, ktoré v živote mali, sa nezastavili na mieste a bežali, aby dosiahli víťazstvo.

Preto v prvom rade sa musíme rozhodnúť vykročiť. Okrem tohto rozhodnutia to chce, aby sme rozpoznali to, čo je nám priťažké, nad čím sa zbytočne trápime, čo nám bráni ísť ďalej, berie nám nádej a pokoj, zbaviť sa i hriechu, do ktorého sme zamotaní. To všetko potrebujeme vedome a cielene “odhodiť” pod kríž. Ježiš je pripravený zobrať Tvoje bremená i dnes – daj Mu ich!