Jób 19: 25-27
Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom! Aj potom, keď moja koža bude takto zodratá, zo svojho tela uvidím Boha, svojimi očami ho pri sebe uvidím — nie niekto cudzí. Moje vnútro už hynie túžbou.
Jób je pre mňa vzorom. Jeho viera a teológia sa nemenila podľa jeho okolností. Veril Bohu, v Jeho dobrotu a zvrchovanosť. Miloval Boha a veril mu, aj keď nemal žiadne vysvetlenie toho prečo sa ocitol v takej ťažkej situácii a koniec jeho trápenia bol v nedohľadne.
Nemeňme svoju teológiu na základe svojich okolností. Keď sa stane niečo neočakávané či tragické, nestrácajme vieru. Boh nikdy nepovedal, že budeme všetkému rozumieť. Niektoré veci pochopíme časom. A na nezodpovedané otázky sa ho môžeme opýtať v Nebi. Raz som sa jednej sestry, ktorá si v živote zažila mnoho fyzickej bolesti opýtal, či by povedala, že Boh je dobrý aj po tom všetkom cez čo si prešla. Odpovedala ÁNO.
Aj keď nerozumieš čo sa deje a vnútro sa ti búri prehlás: Ja viem že môj Vykupiteľ žije!