Druhá kapitola Daniela nás vtiahla do zvláštnej a neriešiteľnej situácie. Babylonskému kráľovi sa sníval sen. Hneď ako sa zobudil, vedel, že to bol bytostne dôležitý sen, ale paradoxne ho zabudol. Preto dal zvolať všetkých radcov, čarodejov i veštcov a chcel od nich nielen vysvetlenie sna, ale aj sen samotný. Kráľ sľúbil vysokú odmenu, ale aj krutý trest smrti ak sa to nepodarí. To hrozilo všetkým, vrátane Daniel a jeho priateľov. Všetci predvolaní pred kráľa sa začali brániť a hovorili, že to žiadny človek nemôže vedieť. Doslova povedali, že to môžu vedieť len bohovia, ktorí však nebývajú medzi smrteľníkmi. Daniel a jeho traja druhovia však zázračne ukázali, že jeden, skutočný, živý Boh prišiel medzi ľudí a býva medzi smrteľníkmi. Po modlitbe porozprávali kráľovi jeho sen, a tiež mu zjavili jeho vysvetlenie. Bol to sen o prichádzajúcich a odchádzajúcich kráľovstvách v kontraste s Božím kráľovstvom. Toto zjavenie je jedinečným k tomu, čo môžeme urobiť vtedy, keď sme v živote bezradní.