Prví kresťania boli známi tým, že súčasťou ich spoločného stretávania bolo lámanie chleba, či pamiatka Večere Pánovej, alebo stôl Pánov. Sám Ježiš im v tom dal príklad a Pavol apoštol to zdôraznil ako ustanovenie pre novozákonnú bohoslužbu. Pozvanie ku stolu sa však tiahne celým Písmom. Príbeh ľudstva začína v rajskej záhrade, kde Boh pozval človeka, aby jedol zo stromu života i z ostatných stromov, okrem stromu poznania dobrého a zlého. Ďalej v histórii Božieho ľudu prišiel moment jedinečného vyslobodenia a ľudia boli pozvaní k slávnosti Paschy, ktorá bola pozvaním k 7 dňovému sviatku pri stole. Ježiš slávil Paschu tiež, ale zároveň povedal, že je naplnením tohto sviatku a otvára dvere k ďalšiemu stolu. Je ním stôl Pánov, alebo Večera Pánova. Účasť pri tomto stole je oveľa viac, ako nejaký náboženský symbol. Je to účasť na histórii spásy. Je to pripomenutie si obety Pána Ježiša a všetkého toho, čo to pre nás znamená. Je to napojenie sa na Boží zdroj života tu, ale i na večnosť. Toto však tiež nie je večné. Dejiny vyvrcholia v momente príchodu Pána Ježiša, keď budeme ešte raz pozvaní k stolu, k svadobnému stolu. Toto je príbeh stolu Pánovho, toto je kúsok toho, čo znamená v cirkvi mať pamiatku Večere Pánovej.