… vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou upierajúc zrak na Ježiša …“
Židom 12:1-2

Pohľad na Ježiša vždy spôsobil u ľudí, ktorí sa na neho pozerali reakciu, zmenu, či často nečakané konanie tohoto človeka. Samaritánka, ktorá ho stretla uprostred dňa a porozprával jej o jej živote, sa zrazu rozbehla do mesta a všetkým o Ňom začala rozprávať. Hriešna smilnica potom, ako odišli všetci jej žalobcovia, išla a nehrešila viac. Zacheus, keď Ho zbadal činil pokánie a povedal, že všetko, čo pokazil a pokradol mnohonásobne napraví. Chromému pri jazere Bethesda povedal, aby si zobral svoju posteľ a išiel. Stal sa zázrak a on po 38 rokoch odišiel po svojich.

Upretie zraku na Ježiša nie je pasívne, len emočné, či nič nemeniace rozjímanie. Stretnutie s Ježišom a pohľad na neho nás pozýva, vyzýva, zmocňuje a volá ku konaniu – k behu, ktorý prináša zmenu. A pritom jedno bez druhého nejde. Beh bez tohoto pohľadu môže byť nemožný, či zbytočný. Pohľad bez toho, aby nás inšpiroval ku konaniu nie je úplný. Tie dve spolu však popisujú verne náš kresťanský život.

Nech Duch Boží aj dnes, v predposledný deň nášho pôstu, vypôsobí v nás jedinečnú, radikálnu a novú harmóniu medzi týmto naším zameraným pohľadom na Ježiša a našou reakciou – našim následným konaním, našim vytrvalým behom! Pane Ježiši, pozvi nás k novému konaniu ako sa pozeráme na Teba!