Ako čítame Bibliu tak vidíme, že keď Boh povoláva ľudí, tak začína tým, že ich volá, aby vystúpili z niečoho von. A to kvôli tomu, aby sa mohli pripojiť k niečomu, do čoho ich Boh volá. Dnes sa pozrieme aj na život Abraháma a jeho povolanie. Boh totiž volal Abraháma, aby takisto vystúpil z niečoho von. Čo to teda znamená byť povolaný von z niečoho? Aj na túto otázku si odpovieme v dnešnej kázni.
Vzkriesenie Ježiša Krista má teologicky nesmierne veľký význam. Pavol apoštol hovorí, že “ak Kristus nevstal z mŕtvych, stále sme v našich hriechoch a nemáme vôbec žiadnu nádej”. Vzkriesenie nie je len niečo, čo oslavujeme jeden krát ročne, ale je základom všetkého, čomu veríme. Ak tomuto neporozumieme, všetko ostatné je zbytočné. Naša nádej je vo vzkriesení. Nie len v Kristovom vzkriesení, ale pokračuje aj do budúcnosti k nášmu vlastnému vzkrieseniu.
V našej ceste témou „NANOVO“ sa zastavíme v biblickej knihe proroka Izaiáša. Zneje tu prorocké slovo, ktoré nás vyzýva, aby sme nežili v minulosti. A to je často ťažko prijateľná výzva pre každého z nás. Boh ale robí novú vec. Robí cestu späť k nemu a prináša do púšte nový život. Musíme sa k nemu pripojiť v jeho práci a pomôcť iným nájsť cestu späť k nemu.
Sme povolaní bežať životný beh viery avšak mnohí z nás nerozumejú ako tento beh vyzerá. Židom 12 nám pripomína, že potrebujeme bežať spolu, bežať vytrvalo a bežať za jasným cieľom. Ak tak budeme robiť budeme povzbudení a posilnení aj keď prídu výzvy a ťažkosti. V období pôstu potrebujeme takisto pamätať na to, že Ježiš beží spolu s nami a dáva nám silu vo chvíľach slabostí a dvíha nás keď padneme.
© 2019 CityChurch.sk
