Archív kázní

Christus resurrexit ! Evanjelista Marek zaznamenáva vzkriesenie veľmi jedinečným spôsobom. Píše o tom, ako od polovice svojho pôsobenia, Ježiš odkrýva pred učeníkmi mesiánske tajomstvo. Tri krát, vždy v jedinečnom kontexte, hovorí o tom, ako bude trpieť, zomrie a na tretí deň vstane z mŕtvych. ...
Posledný týždeň pred zmŕtvychvstaním je kľúčový. Evanjelista Marek venuje tomuto týždňu takmer polovicu celého svojho záznamu evanjelia. A nie je to zbytočné. Dozvedáme sa detaily naplnenia proroctiev o tak dlho očakávanom Kráľovi. Paradoxne a zároveň presne, ako bolo prorokované, prichádza na osľati. Nie náhodou je spomínaná Betfága a Betánia. ...
Často si v živote povzdychneme a povieme si slovíčko „keby”. Keby som viac zažíval Boha, keby som možno mal viac, alebo keby som žil v čase, keď Ježiš chodil po zemi. Marek nám však zachytáva, že keď tu Ježiš fyzicky bol, tak nám povedal, že kráľovstvo Božie je blízko, je pri nás a my sme pozvaní, aby sme v ňom žili. Žiadne „keby” nám nestojí v ceste. Božie kráľovstvo môžeme zažívať napriek našej minulosti, môžeme ho prežívať tu a teraz a Božie kráľovstvo otvára pred nami hodnotnú budúcnosť. Takéto pozvanie sa neodmieta.
Evanjelista Marek je stručný, priamy a ide vždy rovno k veci. Bez predstavenia nám hovorí o Jánovi Krstiteľovi, ktorý káže na brehu Jordána. Káže o pokání na odpustenie hriechov a krstí ľudí. A pritom sa deje niečo nevídané. Hoci to nie je miesto, kde by sa diali nejaké zázraky, alebo by počuli nejaké povzbudivé kázanie prichádzajú obrovské davy z celého Judska a Jeruzalema. Prichádzajú, aby vyznávali svoje hriechy a boli pokrstení. Zrazu prichádza aj samotný Ježiš, ktorý je tiež pokrstený.
K porozumeniu evanjelia podľa Mareka a Mareka ako autora, je kľúčový príbeh, ktorý je popísaný v strede tohto evanjelia. Prvá polovica jeho knihy hovorí o Ježišovi ako víťazovi. V druhej začína Pán Ježiš odhaľovať to, že Jeho láska niečo stojí, teda vlastne stojí veľmi veľa. Marek nám v 8. kapitole vyrozpráva príbeh o mužovi, ktorý bol uzdravený zo slepoty. Nešlo to však len tak. Ježiš to urobil na dvakrát. Prečo?
Život s vojnou a mierom. Ako máme žiť ako kresťania, keď čelíme realite vojny? Nemôžeme zmeniť veci na globálnej úrovni, ale môžeme sa uistiť, že naše srdcia a činy sú zamerané na pokoj. V tejto kázni hovoríme o piatich veciach, ktoré by sme mali robiť a piatich veciach, ktoré by sme v týchto neistých časoch robiť nemali.
Učeníkom Pána Ježiša sa doslova v tých dňoch zosypal svet i celý život. Zostali bez vedenia, opustení a ustráchaní. Boli skrytý za zatvorenými dverami. Do toho fyzicky vstúpil zmŕtvychvstalý Ježiš a povedal dva krát slová, ktoré zostávajú večne platnými slovami do takýchto situácii: „Pokoj Vám!“ Čo znamenajú tieto slová, aká je ich autorita, ako ich môžeme aj v dnešných časoch prijať a zároveň požehnať nimi svet okolo seba – to je téma dnešnej kázne.
Po dekádach pokoja v našom európskom kontexte sme sa zrazu zobudili do vojny. Okamžite sme stáli pred otázkami: čo máme robiť, ako sa máme modliť, či to príde aj ku nám, či nebude tretia svetová vojna, ako to povieme svojim deťom. V tomto pastoračnom kázaní sa pozrieme na biblický pohľad na to: čo bude, čo sa vlastne deje a čo môžeme urobiť my.
Počiatkom našej viery je Ježiš. Stretávame sa s ním v evanjeliách, ale vedeli ste, že na neho poukazuje celá Biblia? Ako kresťania musíme čítať Bibliu, najmä Starý zákon, očami „cesty do Emauzy“. Musíme vidieť, ako Boh od začiatku Biblie pracuje na svojom pláne spasenia a ako môžeme byť súčasťou tohto príbehu.