Archív kázní

Žijeme v jedinečnom čase a na jedinečnom mieste. Máme za sebou dva roky pandémie, ktorá veríme, že už speje ku koncu. Po 10 rokoch sme opäť v našej krajine mali sčítanie ľudu a jedna z vecí, ktorú sme sa dozvedeli je, že počet ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnemu vierovyznaniu stúpol o 10 %, a teda štvrtina našej krajiny neverí v Boha. Stúpa inflácia a neďaleko našich hraníc hrozí globálny vojnový konflikt.
Potom ako sme posledné 4 nedele čítali 4 kľúčové modlitby zaznamenané v Biblii, si dnes prečítame ešte jednu. Ale len prečítame. Je to príbeh o tom, ako to nie je vždy jednoduché modliť sa a zároveň o sile modlitby. Ďalej budeme pokračovať tak, že budeme počuť príbehy o našich osobných vypočutých modlitbách. Oslovili sme päť vzácnych ľudí z nášho spoločenstva a spýtali sme sa ich dve jednoduché otázky.
Po modlitbe Otče náš, azda druhou najčastejšie spomínanou modlitbou v Biblii je Jábecova modlitba. O Jábecovi vieme veľmi málo. Nevieme takmer nič o tom, čo v živote urobil. Vieme „iba“ to, ako to urobil. V dlhom rodokmeni sa pisateľ Kronickej knihy Biblie akoby zastaví, a porozpráva nám krátky a predsa signifikantný príbeh.
Tretia kapitola Listu Efezanom nám zaznamenáva nádhernú modlitbu, ktorú sa apoštol Pavol modlil za cirkev. Je to modlitba vyjadrujúca našu potrebu Božej pomoci k tomu, aby sme dokázali prijať a pochopiť veľkosť Kristovej lásky. Pavol vyjadruje svoju túžbu, aby bola cirkev jednotná a v tejto jednote slúžila svetu, zakorenená a upevnená v láske.
24 hodín pred ukrižovaním a približne 6 týždňov pred na nebo vstúpením sa Ježiš modlil najdlhšiu zaznamenanú modlitbu v celej novej zmluve. Dovoľuje nám nahliadnuť do hĺbky svojho srdca, odkrýva pred nami to, čo považuje za najdôležitejšie. Modlí sa za oslávenie Božie, modlí sa za všetkých svojich učeníkov a modlí sa za tých, ktorí ho ešte nespoznali.
Pripravený. Tak znie prvá téma novej série kázní. Verili by ste, že nás čaká už prvá adventná nedeľa?! Tešíme sa na toto krásne obdobie a veríme, že aj vďaka novej sérii sa vám podarí spomaliť a radostne osláviť, že nám bola daná spása a Ježiš, spasiteľ, bol NARODENÝ.
Jedným z najsilnejších aspektov života je vždy osobný ľudský príbeh. Príbeh nášho života. Na naše bohoslužby sme pozvali dvoch ľudí – Tomáša Štrbu a Eriku Brečeovú - a spýtali sme sa na ich príbehy. Príbehy toho, ako spoznali Boha, čo pre nich znamená duchovný domov, kto ich ovplyvnil na ich ceste životom. Zaujímali nás ich výzvy, prekážky, a najmä ich autentické skúsenosti. Anna Armitage potom krátko porozprávala o mieste rôznych generácií v cirkvi s praktickou výzvou pre každého z nás.
Asi málo prorockých videní tak jedinečne vykresľuje Boha a jeho pôsobenie v našom živote. Prorok Zachariáš píše do nového obdobia a volá ľudí k tomu, aby sa navrátili k Bohu. V prorockom videní v tretej kapitole opisuje veľkňaza Józuu. Stojí tam, ako keby bol jedným z nás. Tento obraz sa však komplikuje. Po jeho pravici stojí Satan, ktorý chce na neho žalovať. A bolo by čo žalovať. Zasahuje to toho však Boh samotný a zastavuje Satana. Nedovolí mu prehovoriť. Boh je na Józuovej strane. Tým to však nekončí.
Prorok Izaiáš hovoril Boží odkaz do života Judského kráľovstva v čase, keď bolo obklopené silnými nepriateľmi z juhu, aj severu. Život kráľov sa zredukoval na politický kalkul toho, s kým majú spolupracovať a proti komu. To všetko sa dialo napriek tomu, že Boh jasne povzbudzoval svoj ľud, aby sa nevydal touto cestou, ale aby mu dôverovali a sústredili sa na naplnenie Božieho zámeru s nimi.