Archív kázní

Vyhľadať
V ďalšom zamyslení zo série „Pozvaní“ sa pozrieme bližšie na prirovnanie cirkvi k stádu. Stádo oviec pre nás často evokuje anonymnú a bezduchú masu. Nič však nie je ďalej od pravdy. Ovce majú mimoriadne rozvinutý zmysel pre orientáciu, rozpoznávanie hlasov a tvárí, skupinovú inteligenciu a pre výchovu mláďat. A taká je aj cirkev v obraze stáda. Je priestorom, kde môžeme stretnúť a spoznať Ježiša, poskytuje nám bezpečný priestor pre rast a tiež platformu, kde môžeme pomáhať a slúžiť iným.
Chrám predstavuje v našom prvotnom ponímaní budovu. A je pravdou, že aj v biblických časoch oboch zákonov pojem chrám či svätostánok reprezentoval fyzický objekt. Okrem toho však vďaka učeniam Ježiša (ale tiež Pavla a Petra) vieme, že chrám je spojený aj s obrazom duchovného obydlia. A v neposlednom rade sa z Biblie dozvedáme aj to, že chrámy predstavovali miesto svätoslužby. Preto si potrebujeme uvedomiť, že tak, ako to bolo v prípade samotného Ježiša - ktorý podľa slov apoštola Jána prišiel na svet medzi ľudstvo, aby tu prebýval a šíril slávu Boha ...
Cirkev je v Biblii pripodobňovaná k Neveste, ktorej Ženíchom je Pán Ježiš. On si ju vybral, očistil, posvätil a oddelil pre seba. On je ten, kto sa o ňu stará a vedie ju. Má pre nás plán! Áno pre nás! Lebo aj my sme súčasťou tejto celosvetovej cirkvi. Vypočujte si kázeň a nechajte sa povzbudiť!
Biblia na viacerých miestach prirovnáva cirkev k telu. V niekoľkých bodoch sa prakticky pozrieme ako byť súčasťou cirkvi z pohľadu prirovnania k TELU.
Začali sme sériu: Pozvaní. Boh je veľmi osobný a predsa sa v dejinách spásy rozhodol konať cez spoločenstvo. Toto spoločenstvo sa volá cirkev – eklezia. Je to paradox, pretože dnes je cirkev často vnímaná veľmi negatívne. Ako cirkev mnoho krát nerobíme Bohu dobrú reklamu. Biblia, keď opisuje cirkev často používa obrazy, či prirovnania z každodenného života. Práve tie nám pomáhajú porozumieť ako to Boh s cirkvou myslel. V tejto kázni sme sa pozreli na prvé prirovnanie a to je rodina. Pavol ho veľmi zaujímavo popísal novým kresťanom v Thesalonikách. O tom bola táto kázeň.
Na pozadí prvých kapitol proroka Daniela sa okrem známych príbehov rozvíja pred nami ešte jeden dôležitý príbeh. Je to príbeh dvoch kráľov. Jeden, ten pozemský, na pozadí týchto príbehov kladie postupne otázky, ktoré poznáme z nášho každodenného života. Je to otázka: kto je skutočným pánom múdrosti, kto je skutočným pánom času a kto je skutočným pánom nášho života, a pritom nám podsúva odpoveď, že je to v tomto prípade Nebukadnesar. V našom prípade to je niekedy človek, inokedy trend, alebo hlasná väčšina. Tieto príbehy odkrývajú životnú múdrosť o skutočnom kráľovi, Pánu Bohu, ktorý je ozajstným pánom múdrosti, času, aj života.
V ostatnej časti série o kresťanoch v exile sa opäť stretávame s Danielom - veteránom, ktorý má za sebou množstvo zápasov, kedy bol jeho život v ohrození. Tak ako Daniel, aj my sa často nachádzame v situáciách, kedy sa kompromis javí jednoduchšou a bezpečnejšou cestou. Ale tak ako v prípade Daniela, aj náš postoj vo chvíľach skúšky môže byť svedectvom pre ľudí okolo nás, alebo súčasťou našej prípravy pre nové obdobie.
Piata kapitola knihy Daniela nám predstavuje nového kráľa, nové obdobie a nové problémy babylonského kráľovstva. Hoci nám ponúka vzrušujúci príbeh o záhadnom výroku, napísanom tajnou rukou na stenu paláca, táto kapitola je v skutočnosti o niečom inom. Pokračuje v rozprávaní Danielovho príbehu - zjavuje nám opakovane jeho charakter a odhodlanie zostať verný izraelskému Bohu, aj napriek všetkým zmenám a nepriaznivým okolnostiam, ktoré v jeho okolí nastávajú. ...
Každý z nás niečo dosiahol. A viem si predstaviť že si si to tvrdo odpracoval. V 4. kapitole Daniela si pripomenieme že Boh je ten ktorý dáva a je ten ktorý berie. Mnohým pádom v živote sme mohli predísť nebyť našej pýchy. Nastav svoje srdce citlivo na túto tému a preskúmaj či ťa pýcha neodďaľuje od Jeho prítomnosti.